Téma týždňa

Milý denníček...

22. srpna 2011 v 19:41 | Julča
Témou tohto týždňa sa stalo "floccinaucinihilipilification". Samozrejme, ako prevažná väčšina ľudí, nemám ani potuchy, čo to je. Jediné, čo som zistila, je to, že je to jedno z najdlhších slov v anglickom jazyku a niekde som čítala aj jeho históriu a význam, ale vážne si z toho nič nepamätám. Ale to ma vôbec netrápi, ja som si článok na TT spravila po svojom. Ak máte záujem, čítajte ďalej :)

Nie sú nové, ale vyprané v Perwolle.

25. července 2011 v 16:10 | Julča
Poviem to hneď na rovinu: nenávidím reklamy. Je to len prostriedok na oblbovanie ľudí a privádzanie ich do nepríčetnosti, napríklad keď v televízii pustia blok reklám práve vtedy, keď bol film v najlepšom.
Ale teraz vážne. Svet si už bez reklám nevieme predstaviť. Reklamy sú všade. V televízii. V rádiu. Na každej druhej stránke časopisu. Na bilbordoch vedľa ciest. Pred reklamami sa proste nedá utiecť. Pravdou ale je, že reklamy sú dôležité. Ako by sme sa dozvedeli o novom obchode, ktorý otvárajú na druhom konci mesta? Ako by sme sa dozvedeli o novej riasenke od Rimmelu, keď nie z reklamy? Odkiaľ by sme zistili, že v tom a tom nákupnom centre sú práve výpredaje? Musia si spraviť reklamu, aby to vôbec malo význam. Načo by ten obchod otvárali, keď by o ňom ľudia nevedeli? Načo by predávali riasenku, keď by ženy ani nevedeli, že existuje? Jasné, ľudia by sa o tom aj tak dozvedeli, ale reklama je tak či tak najľahší spôsob, ako k ľuďom dopraviť potrebné informácie.

Môj názor na seriály...

30. června 2011 v 18:17 | Julča

Dosť netradične som sa rozhodla napísať článok na tému týždňa. Poprosím, nečakajte žiaden plnohodnotný článok ani hĺbavú úvahu, na takéto veci ja nie som :)
Väčšina ľudstva - teda z tých, ktorí majú televíziu - si kráti čas pozeraním rôznych filmov alebo seriálov. Ženy staršieho veku (alebo ak chcete, babky) pozerávajú tisícdielne telenovely a sú prilepené na obrazovke každý deň, kým nezistia, ako to dopadne s Juanom a Esmeraldou (ale telenovelománia bohužiaľ postihuje aj mladých ľudí - aké šťastie, že som v tomto ohľade normálna :D). Ľudia v produktívnom veku väčšinou nemajú cez deň veľa času, lebo chodia do práce a starajú sa o deti, ale aj tak si radi pozrú rôzne seriály (najmä ženy - Ordinácia v ružovej záhrade, alebo taktiež rôzne telenovely a podobné blbosti). Napríklad v poslednej dobe všade straší 1000 a 1 noc so Šeherezádou a Onurom (ak mám pravdu povedať, je mi ukradnuté, ako to medzi nimi je, ale dopriala by som im obom pomalú a bolestivú smrť).
A môj vzťah k seriálom? Tiež patrím k ľuďom, ktorí vo voľnom čase pozerajú televíziu (síce v minimálnom množstve, ale aj tak) a často pozerám aj rôzne seriály. Medzi moje najobľúbenejšie patria Krok za krokom /Step by step/, Priatelia /Friends/, Dva a pol chlapa /Two and half men/, The Simpsons, Comeback... Taktiež som kedysi pozerávala Čarodejnice /Charmed/ alebo Upírske denníky /The vampire diaries/, ale, vďakabohu, ma to už prešlo :D V poslednej dobe ma ale chytila Futurama - o tom seriále som vedela už dávno, ale až teraz som ho začala pozerávať (jo, je to síce blbosť, ale baví ma to :D). A samozrejme, keď som bývala maldšia, bavili ma seriály ako Pat a Mat, Maťko a Kubko, Macko Uško.... (Zato dnešné päťročné deti sú od rána do večera prilepené na Minimaxe a zblbnuté zo všetkých amerických seriálov... Keď vidím môjho sedemročného bratranca, som šťastná za moje detstvo bez internetu a kravín v televízii.)
Tak, ako by som to zhrnula? Aj keď sú seriály väčšinou úplné hlúposti a často dosť nereálne, aj tak považujem ich sledovanie za príjemné spestrenie voľného času :)
 
 

Reklama