It's my life :)

Možno to tak nevyzerá, ale žijem!

30. listopadu 2011 v 12:14 | Julča
Divný názov pre článok? Nie! Myslím, že sa na môj blog úplne hodí, lebo to vyzerá, ako keby som naozaj nežila. Nechodím na svoj blog, nechodím na iné blogy, nepridávam komentáre... Ale napriek tomu žijem. Len, ako som už neviemkoľkokrát spomínala, nemám na blog čas. A už vážne rozmýšľam nad tým, že ho pozastavím/úplne zruším. Stále sa presviedčam, že sem začnem chodiť, venovať sa blogu a pridávať články...ale nikdy som sa k tomu nedokopala. V podstate nemám ani aké články pridávať. V mojom živote sa neudialo nič prevratné, o čom by som mala písať. Nefotím, lebo vonku je otrasné počasie, čiže vlastne nemám čo fotiť a aj keby som mala, v takejto zime by som dobrovoľne z domu nevyšla. Čo z toho vyplýva? Nemôžem sem ani pridávať články s fotkami. Takže to s mojím blogom vyzerá tak, ako to vyzerá. Posledných XY článkov je o tom istom - fňukanie, že nemám na blog čas. A aj keď mám, tak sa mi naň nechce chodiť. Keď tak nad tým rozmýšľam, dnes som vôbec nemusela byť v škole. Mohla som vstať ráno o piatej a ísť zo školy na výlet do Budapešti, deväť hodín presedieť v autobuse, ísť na prehliadku mesta, potom do tropicaria, nejakého nákupného centra (už v tejto fáze by mi odumierali nohy) a o jedenástej večer prísť domov. Ale nie, ja som bola blbá a nechcela som ísť. Takže dnes sme v škole deviati, z toho šesť ľudí je v našej skupine. (Mali by sme mať nemčinu, ale sme v počítačovej učebni a milý pán profesor nám opravuje písomky (modlím sa za to, aby tú moju stratil).) Dnes je v podstate celkom fajn deň...

Nový článok.

1. listopadu 2011 v 16:56 | Julča
Po vyše troch týždňoch sa zasa ozývam (kto by to vôbec ešte čakal, že?). Ako som už hovorila, odvtedy, čo začal školský rok, nejak na blog nemám čas. Ale pozastaviť/zrušiť ho nechcem, takže ostáva v tomto stave - raz za čas sem niečo pridám. A už prestanem opakovať to, čo som písala aj v minulom článku a prejdem k niečomu ďalšiemu.

Napríklad niečo o tom, ako sa mám. V podstate dobre. Ja sa mám v podstate stále dobre. Len mi vadí, že už končia "prázdniny" (tri dni voľna sa za prázdniny veľmi nedajú považovať), lebo do školy sa mi nejak extra nechce ísť. Navyše hneď na zajtra máme vedieť prerozprávať článok na nemčinu (síce krátky, ale aj tak) o nejakej Turkyni, ktorá žije v Česku a má dve deti a obchod s ovocím. Ale aj tak poteší, že máme len trojdňový týždeň. A potom zasa víkend...
Vlastne som ani nenapísala, čo som robila cez prázdniny. Asi to bude tým, že veľmi nemám čo napísať. Proste som len bola doma a upratovala, pomáhala mame atď. Ale nesťažujem sa, to je to najlepšie, čo som mohla robiť.


Radšej končím, aj tak nemám o čom písať. Nabudúce radšej pridám nejaké fotky.

P.S. Robí to len mne, alebo aj vám sa v tomto článku zobrazujú videá z úplne iných článkov? :D

Multiinformačná slovenčina.

23. září 2011 v 15:53 | Julča
Po dlhom čase konečne zasa pridávam nejaký článok. (Normálne som uvažovala, že blog na nejaký čas pozastavím, veď sa mu aj tak poriadne nevenujem. Ale potom som si povedal, že ak ho raz pozastavím, už ho nikdy nerozbehnem, takže sa mu radšej začnem venovať. Začínam dnes.) Ďalší článok o tom, ako je v škole. V podstate nič nové, len ako som už písala, mierne sa nám pomenili niektorí profesori. Dnes sme našťastie mali len päť hodín (čo mi úplne vyhovuje, lebo by bolo riadne hnusné držať nás v škole do pol tretej). Poslednú hodinu sme mali s istým profesorom, ktorý nás ešte nikdy nič neučil, máme ho len od začiatku tohto roka. Na slovenčine. Táto hodina bola masaker, ako všetky ostatné s ním. Na žiadnej hodine sa toľko nenasmejeme, ako na slovenčine :D (Pán profesor nám prezradil, že za 27 rokov, čo učí, poznal iba jednu tak strašnú triedu ako sme my. Odmietol nám však prezradiť, kto to bol.) Dnešná hodina začala tým, že rozprával o tom, že už sme raz boli v tejto učebni a keď sme mu povedali, že to bolo včera, tak sa len začudovane pozeral a nechcel nám veriť. Potom si našťastie spomenul a povedal, že on myslel, že v tejto učebni sme boli raz vrámci hodín jazykovej zložky, včera sme totiž mali literárnu zložku. (Až na to, že zo žiadnej jazykovej zložky sme v tej učebni neboli. Ale to už je len detail.) Následne nám otvoril nejaký dokument vo Worde, ktorý sme si čítali cez interaktívnu tabuľu. Poučená z minulej hodiny som si ani zošit neotvorila, kým nám neprikázal aby sme si začali písať. (Minule som si totiž začala písať nadpis a on sa začal rozčuľovať, že ešte nám nekázal písať, takže mám čakať.) Hneď zo začiatku presadil jedného spolužiaka do najposlednejšej lavice, ktorá je snáď 10 metrov od tabule a netrápilo ho, či na ňu dovidí, alebo nie. Potom nám ukazoval nejaký obrázok v učebnici a výnimočne ho ukázal takmer každému. (Inokedy totiž ukazuje len žiakom v prvej lavici a ostatní ho netrápia.) Zvyšok hodiny ubehol celkom normálne, len ku koncu sa opýtal, ako keby sme boli druháci na základnej škole : "Viete čítať? Dokážete si to odpísať z tabule?" Po hodine sme mali ísť na obed, ale samozrejme sme čakali, kým nepovie, že hodina skončila.
P.S. Pán profesor si myslel, že mi normálne používame slová "defektný" a "defektnáč" ako nadávky. Nielenže som ani jedno z nich v živote nepočula, ale ani neviem, ako na niečo také vôbec prišiel :D
P.P.S. Názov článku je odvodený od toho, že pán profesot veľmi rád používa predponu multi-. Takže naša učebnica je multikultúrna a multiinformačná...

Bez názvu.

15. září 2011 v 14:30 | Julča
(Naozaj neviem, aký názov tak vymyslieť tomuto článku, takže radšej ostane bez názvu.)
Viem, že som tu už poriadne dlho nebola. Odkedy totiž začala škola, vôbec som sa blogom nevenovala. Ani svojmu, ani mojim obľúbeným. A preto ma šokovalo, keď som ich zasa konečne navštívila a zistila, že Chloë a Matt pozastavili svoje blogy a Indiana so svojím dokonca úplne skončila. Z druhej strany to ale chápem a dúfam, že sa predsa len raz vrátia.
Ale tá škola... Niežeby to bolo až také strašné, ale nie je to bohviečo. Spolužiaci sú stále rovnaká banda idiotov, ako predtým, predmety máme v podstate rovnaké, až na výmenu nosky a estetickej výchovy + cvičenia z chémie a fyziky... A našťastie máme len dve hodiny telesnej za týždeň... Nenávidím telesnú :D Aspoň, že je dnes ten sviatok, aj jeden deň voľna je pekná vec... Zajtra ideme na branné, na nejakú neviemkoľkokilometrovú túru (teda ak pôjdeme tak, kam išli tí pred nami). Už teraz sa teším, aj dva dni bez učenia sú pekná vec... A potom zasa víkend... Takže vlastne štyri dni po sebe bez učenia. Život je krásny...


A už radšej končím, aj tak nemám o čom písať. Len som chcela, aby ste (ak sem ešte vôbec niekto chodí) vedeli, že žijem... Inak, možno sem raz aj pridám nejaké svoje fotky, počas prázdnin som totiž fotila kopu krásnych pĺžov a pavúkov...
Tak sa zatiaľ majte :)

A ja som ani nenapísala...

6. září 2011 v 20:53 | Julča
...ako bolo prvý a druhý deň v škole. V podstate vlastne nič zaujímavé. Prvý deň sme boli v škole asi pol hodiny a len sme sa rozprávali o tom, čo bude, kedy bude, ako bude... Na nástenku nám zavesili vnútorný školský poriadok, ktorý sme si všetci mali prečítať (hm...hádajte, koľkí to tak asi spravili? :D), aby sme dnes mohli podpísať, že sme ho prečítali a sme s ním oboznámení. Dnes už sme, bohužiaľ, mali sedem hodín, podľa rozvrhu. (Našťastie, ani profesorom sa nechcelo byť tak dlho v škole, takže nám mierne poskracovali hodiny.) Ešte sme sa neučili, len sme sa rozprávali o tom, ako budeme fungovať, čo si treba nosiť na ktorý predmet a tak všeobecne. Hovorím, nič zaujímavé. Už sa "teším" na zajtra, zasa máme sedem hodín, ale na viacerých sa už budeme učiť. A budeme mať aj obed. A najhoršie na tom je, že bude streda. Nenávidím stredy.
***
Už len 298 dní do ďalších letných prázdnin.

Koniec prázdnin sa pomaly, ale isto blíži...

1. září 2011 v 14:11 | Julča
Koniec prázdnin je už v podstate tu. Zatiaľ čo Česi majú dnes prvý školský deň, my máme prázdniny až do konca týždňa. Lenže týždeň končí o tri dni, takže je to v podstate jedno. Do školy sa veľmi neteším. Je fakt, že prázdniny sú už dosť dlho, takže by mi mali chýbať spolužiaci a škola celkove... Ale nechýba mi ič z toho. Naša trieda je až na výnimky banda blbcov, ktorým som dobrá len na požičiavanie zošitov a odpisovanie úloh (ale s tým už som skončila, odpisujte si od niekoho iného), takže nevidím dôvod, prečo by mi mali chýbať. Okrem toho, pomenili sa nám viacerí profesori, trikrát do týždňa budeme mať sedem hodín... Hm, to bude krásny rok. Ale tento článok vlastne nemal byť o škole, ale o tom, čo momentálne robím. Od soboty (27.8.) vkuse niekam lietame, takže som skoro štyri dni poriadne nebola doma. V sobotu sme boli v Trenčíne na výstave Kôň 2011 spojenú s nejakou výstavou hlavolamov, hier, školských potrieb a rôznych vecí pre deti... A musím sa vám s niečím pochváliť. Ja, čo nenávidím drevené hlavolamy, som vyslobodila ježka z klietky. A ani to nebolo veľmi ťažké. Ak mám pravdu povedať, aj ma to celkom bavilo, takže som stále chodila do pavilónu s hlavolamami a ježka vyťahovala a zasa vracala naspäť do klietky :D Okrem toho nestála výstava za nič. Kone, kone a zasa len kone. Proste nuda. V nedeľu sme aspoň doobeda boli doma a upratovali. Poobede sme išli k jednej babke, k druhej babke a domov sme prišli až večer. V pondelok sme viezli sesternicu do Česka. Našťastie sme ju nemuseli viezť až domov, ale s jej rodičmi sme sa stretli na polceste, vo Svitavách. Potom sme sa išli pozrieť na priepasť Macochu. Fakt nechápem tých ľudí, ktorí dokázali vyjsť na mostík, ktorý stál len nad priepasťou a nemal pod sebou nič, proste to bolo len niekoľko latiek so zábradlím, ktoré "viseli" vo vzduchu. Mne bolo zle, už keď som ho len videla, ale to bude asi tým, že sa neskutočne bojím výšok... :D Viezli sme sa aj lanovku, dolu a hore kopcom. Na začiatku som sa neuveriteľne bála, ale nebolo to až také strašné. Potom sme išli do ZOO v Brne. Nevideli sme asi tretinu zvierat, lebo sme sa ponáhľali domov, ale aj tak sme sa zhodli na tom, že tá Zoo nestojí za bohviečo. Neprehľadná, viaceré zvieratá sme ani nenašli v ohrade, ľadové medvede sme mohli sledovať len zo vzdialenosti asi 30 metrov... Ale konečne som videla losy. I keď zakrpatené európske, ale losy! Tým sa mi splnil asi jediný životný sen, takže momentálne som úplne spokojná :D
V utorok som doobeda bola doma a poobede som išla k babke. Tam som bola asi 5 hodín a potom som sa vrátila domov. Včera som konečne bola celý deň doma a dnes takisto - už ma to cestovanie unavovalo, takže som rada, že sa môžem doma v kľude "nudiť".

Pesničky, ktoré sa vyskytujú v tomto článku, patria do kategórie "Poznám už dlho, ale až teraz som sa dokopala k tomu, aby som si ich stiahla".

P.S. Nejak mi v tomto článku blbnú videá. Každú chvíľu sa presúvajú na iné miesto :D

Neznášam leto a doktorov. A najhoršie je oboje naraz.

24. srpna 2011 v 17:57 | Julča
Fúj, to je ale počasie. Ešte si spomínam, ako som pred mesiacom vyplakávala, že je 15 stupňov a počasie vyzerá skôr na október, než na júl. A teraz to ľutujem. Čo by som tak dala za to, aby bolo tých pätnásť stupňov a pršalo? Všetko je lepšie, než toto neskutočné a desné horko. Okrem toho, dnes som ani nemohla ostať doma a sedieť za stolom, kde je celkom príjemne. Nie, dnes som musela ísť konečne po dlhom čase zasa do nemocnice, lebo som bola objednaná k dvom doktorkám (boli sme ešte u tretej, ale to len preto, aby mi predpísala liek a pokecala si s mojou mamou). Najprv som išla na röntgen pľúc, ktorý bol vybavený tak rýchlo, že som si to prakticky ani nevšimla. Potom sme išli ku kožnej doktorke (mame mojej najlepšej kamarátky), ktorá mi prezrela ruky, predpísala mlieko, ktorým si ich mám natierať a ešte nejakú smradľavú mastičku na ten istý účel. K ďalšej doktorke sme mali ísť až za vyše hodiny, takže sme mali voľno. S mamou a sestrou sme išli do mesta, kde sme boli v lekárni a nejakom obchode. Bolo to strašne strašné, lebo vonku bolo asi 35°C v tieni (a pritom tam ani ten tieň nikde nebol). Potom sme sa vrátili do nemocnice, išli sme k nejakej doktorke, ku ktorej musím chodiť každý rok, odkedy ma očkovali proti tuberkulóze a ja som na to mala nejakú špeciálnu reakciu. Prebiehalo to tak, ako každý rok, len povedala niekoľko vecí, ktorým som vôbec nerozumela a spomenula, že by som nemala pracovať so zvieratami (robiť v Zoo, veterinárku, biologičku...). Lenže ja zvieratká ľúbim viac, než čokoľvek iné na svete, takže milá pani doktorka si môže... Potom sme išli k poslednej doktorke, kardiologičke, ktorá mi zas povedala, že ten kanálik na srdci sa mi už úplne uzavrel a mám prísť na kontrolu o rok a pol. Okrem toho mi zistila, že mám nízky tlak, takže musím veľa, veľa piť. Lenže ja svoje picie návyky hodlať nemením, takže zostávam pri 0,5 litri denne. A nech ma aj šľahne o zem.
***
Už len 12 dní do začiatku školského roku.

A teraz jeden dlhší článok.

20. srpna 2011 v 16:22 | Julča
Po celý tento týždeň som pridávala krátke články - zhrnutia dňa - o tom, ako bolo v tábore. Teraz by som chcela napísať jeden dlhší, zmysluplnejší článok a to zhrnutie celého týždňa. A začnem tým, že sa jednalo o prímestský konský tábor, ktorý sa konal na družstve v našej dedine cca 500 metrov od nášho domu.

A dnes bol rozhodne najhorší deň.

19. srpna 2011 v 19:55 | Julča
Dnes bol, vďakabohu, posledný deň tábora.
Niežeby sa mi tam nepáčilo. Kydanie hnoja bolo super. Kŕmenie zvierat takiež. Na výlet na voze som sa tešila celý týždeň a keby bola balónová vojna každý deň, vôbec by mi to nevadilo. Ale kurňa, ja neznášam kone! A hlavne jazdenie na nich! Nikdy som nejazdila, nikdy ma to nebavilo a nikdy ani nebude, ja proste nie som stavaná na takúto činnosť. Milujem všetky zvieratá - psy, mačky, potkany, slimáky, prasatá, kravy, ovce, zajace atď. Ale nikdy som neprechovávala lásku ku koňom. Nikdy som nepochopila, čo na nich ľudia vidia a prečo ich považujú za nádherné. A nikdy ma nebavilo jazdenie. Nikdy som z toho nemala dobrý pocit, nikdy som si to neužívala. A dnes to bolo o to horšie, že doobeda sa mi vôbec nepodarilo koňa naklusať, takže mi inštruktorka celý čas len nadávala. Poobede sme mali záverečnú jazdu, pred rodičmi a všetkými možnými cudzími návštevníkmi. A vôbec sa mi nepodarila. Moja kobylôa sa stále vliekla pozadu a nechcela klusať, skracovala si trasu a neposlúchala. Niežeby ma to trápilo, lebo celá záverečná jazda mi bola, slušne povedané, u prdele, ale ani ma to nepotešilo. Okrem toho, na obed sme mali polievku so sušeným hrachom a slížmi a kúsok mäsa s jedným mizerným kopčekom ryže. Takže ani najedená som nebola.
A už sa mi fakt nechce rozpisovať. Majte sa.

Dnes bol bezkonkurenčne najlepší deň.

18. srpna 2011 v 18:43 | Julča
Dnes je štvrtok, štvrtý a predposledný deň tábora. Dnešok bol perfektný. Úžasný, dokonalý, najlepší.
  1. Málo sme jazdili. Ja totiž vôbec nemám rada jazdenie. Takže ma to veľmi potešilo. Doobeda nám zostali len tri kone a keďže nás je šesť, museli sme sa častejšie striedať. Poobede sme išli na výlet na voze, takže sme nejazdili vôbec.
  2. Už spomínaný výlet na voze. Síce sme boli len na chvíľu a neskutočne pražilo slnko, ale aj tak bolo super. Keby bolo po mojom, tak chodíme na výlety každý deň :D
  3. Balónová vojna. Už včera nás pripravili na to, že dnes sa budeme ohadzovať balónikmi plnenými vodou, takže som si zobrala náhradné tričko a nohavice. Na začiatku som z toho bola úplne zhrozená, vôbec som nemala chuť byť trafená balónom plným studenej vody. Ale potom našťastie balóny skončili a tí milí chlapci si zobrali vedrá s vodou a oblievali každého rad radom. Nebolo to ani náhodou príjemné, ale keď už som na sebe nemala ani kúsok suchého miesta, bolo mi to úplne jedno a s radosťou som sa nechala obliať. (Najviac sa mi páčil jeden malý trojročný chlapček, syn toho milého uja, ktorému patrí celé to družstvo. Nosil taký malý plastový kýblik s vodou, keď utekal, aj tak sa mu vždy polovica vyliala a keď konečne dobehol a chcel niekoho obliať, väčšinou aj tak netrafil. Ale keď sa mu náhodou podarilo niekoho obliať, neskutočne sa tešil a bol pri tom taký roztomilý... Kvôli tomu som sa nechávala dobrovoľne obliať :D)
A okrem toho ma potešili ešte také drobnosti ako to, že sme pozerali Dobu ľadovú 3, ktorú som nikdy nevidela (ale teraz som zistila, že som o nič neprišla) alebo že som prvý krát v živote skákala na trampolíne (detto).

P.S. Mám aj nejaké fotky, ale ak budem pridávať, tak najskôr zajtra.

P.P.S. Jedna vec ma ale naštvala. Obed. Neviem, či teta kuchárka nemala čas, alebo si z nás chceli spraviť srandu, ale vážne ma to nepotešilo. Celý obed totiž tvorili dva párky.

Deň tretí.

17. srpna 2011 v 19:39 | Julča
Ďalšia správa z tábora.
Dnes bolo celkom fajn. Na výlet sme nešli, dnes išla len druhá skupina, my pôjdeme zajtra. (Konečne!!! Teším sa na to celý týždeň...) Dnes sme jazdili raz doobeda, raz poobede. Doobeda to bolo strašné, pretože sme vyše hodiny vkuse jazdili vonku, svietilo slnko a bolo asi 30°C v tieni a nemohla som sa ani napiť! Našťastie som to nejak prežila a potom sme našťastie išli obedovať, takže som sa mohla v kľude napiť (a najesť). Jedlo je tam perfektné, ale porcie sú, bohužiaľ, prispôsobené tým sedemročným deťom, takže ja, čo by som nemala problém zjesť celého vola, to nemám práve najlepšie. Je fakt, že na olovrante a desiatej síce môžem zjesť koľko len chcem, ale nikdy nezjem viac, než štyri rožky, aby aj tým drobcom niečo zostalo.
Okrem toho...nič zaujímavé. Dnes bola súťaž o najkrajší box a...no...povedzme, že náš nebol práve najkrajší. Lepšie povedané, spolu s nejakou ďalšou skupinou sme dostali najmenej bodov. Poobedňajšie jazdenie bolo fajn, boli sme vo vnútornej jazdiarni a konečne som si koňa sama naklusala a zvládli sme spolu vkuse klusať vyše štvrť hodiny.
Mala som so sebou aj foťák, ale nevyskytlo sa nič zaujímavé, takže fotky nepridávam. Zajtra si ho sale pravdepodobne zoberiem tiež a skúsim niečo pofotiť aj na výlete.

P.S. Dnes naša inštruktorka (v stave prehriatom a dosť naštvanom) vypustila krásnu vetu: "Ale ja sa nemôžem rozpoliť na štyri časti!"

Ďalšia krátka správa.

16. srpna 2011 v 18:17 | Julča
Prichádza ďalšia krátka správa o tom, ako dnes bolo v tábore.
Druhý deň bol zasa iný, ako ten prvý. Jazdili sme dvakrát a bola to celkom nuda. Ale mali sme súťaž o najkrajšiu hrivu, resp. o najkrajšieho koňa. A naša skupina spravila najkrajšiu hrivu. Konica mala krásne zapletené vrkoče po oboch stranách zviazané zelenými stužkami a v hrive pozapletané kvety - margarétky a nejakú farebnú burinu, ktorú nazberali menšie deti, kým sme my zapletali. Chvost sme po dlhom premáhaní tiež zaplietli, ale nevyzeral bohvieako. Zato hriva bola nádherná, rozhodne krajšia, akú mali všetci ostatní, lenže tá milá teta, ktorá to všetko hodnotila, si to očividne nemyslela a vyhlásila, že všetci máme krásne kone a preto dostaneme rovanaký počet bodov (!!!) :D Keďže za logá, ktoré sme robili včera, sme tiež všetci dostali rovnaký počet bodov, zatiaľ je to jedna veľká remíza.
A zajtra by sme konečne mali ísť na výlet na voze. Och, bodaj by konečne bolo pekné počasie... Na ten výlet sa teším celý týždeň, konečne na chvíľu vypadneme, nebudeme musieť jazdiť, len sa prevezieme a pôjdeme naspäť... A pevne dúfam, že tento rok zasa nevypadnem, lebo ak áno, tak už ma asi porazí :D
Zatiaľ sa lúčim, ahoj :)

P.S. V jeden deň si pravdepodobne zoberiem foťák, takže možno bude aj príval fotiek.

P.P.S. Viete, čo ma naštvalo? To, že z prilieb, ktoré tam požičiavajú, je mi dobrá len jedna. Modrá s obrázkami dvoch koníkov.

Zasa sa hlásim.

15. srpna 2011 v 18:39 | Julča
(Toto bude len krátka správa o tom, čo momentálne robím.)
Takže, začala by som tým, že dnes som bola prvý deň na tábore. Konskom tábore. Ani najmenej som sa tam netešila a radšej by som si dala dobrovoľne useknúť hlavu a následne sa dať upáliť, ako tam zasa ísť. Ale ukázalo sa, že tento rok je to neporovnateľne lepšie, než minulý. Tak poprvé, som tam zo všetkých najstaršia (inštruktorky nerátam). Drvivá väčšina sú tam deti od 6 do 9 rokov, potom je tam niekoľko dievčat 10 až 12-ročných, no a ešte ja. Dnes sme sa len zoznamovali a ukazovali, ako zhruba vieme jazdiť. Poobede sme vymýšľali názov skupiny a logo. Vôbec to nebolo také strašné, ako som čakala. Och...a majú tam neskutočne dobré obedy :D Neviem, či to tam varia, alebo odniekiaľ privážajú, ale taká školská jedáleň sa s tým ani náhodou nemôže porovnávať. A desiata s olovrantom tiež ujdú. (Na olovrant som zjedla štyri rožky a bála som sa, že ostatným deťom nezostane a budú mi nadávať :D)
Zajtra alebo v stredu pôjdeme na výlet, povezieme sa vo voze...na to sa teším úplne najviac. (Ešte stále si pamätám, ako minulý rok ujo, ktorý nás viezol, vymýšľal blbosti a kvôli nemu som z toho voza vypadla...našťastie som sa stihla zachytiť, takže som len ostala visieť zavesená na nejakej časti voza, ale on aj tak celú cestu omieľal, že jeho žena ho za to zabije :D)
A už radšej končím. Majte sa :)

Šesť hodín bez elektriny nie je žiadna tragédia.

9. srpna 2011 v 20:41 | Julča
Povedala som si, že už tu dávno nič nepribudlo, tak som sa rozhodla zas niečo napísať. Tento článok nebude mať žiaden hlbší zmysel, bude to len opis toho, čo vlastne robím.
Začnem tým, že dnes nám vypli prúd. V rozhlase to hlásili už minulý týždeň, takže sme boli pripravení na to, že o 8.00 prúd vypadne a o 14.00 ho zasa zapnú. Najprv som si hovorila: "Sakra, čo budeme robiť šesť hodín bez prúdu? Nemôžem si zapnúť počítač ani televízor, pred druhou sa ani nenaobedujeme (teda, niežeby sme niekedy obedovali skôr, než o druhej)..." A tak, keď som sa ráno zobudila, nebolo elektriny. A čuduj sa svete, prežila som to.

Summer of '11

3. srpna 2011 v 14:10 | Julča
Je fakt, že toto leto si ani nezaslúži názov "leto". Počasie mi totiž väčšinou pripomína október/marec a ani náhodou sa nepodobá na minulé leto, keď bolo väčšinou pekné počasie. (Našťastie, dnes je napríklad pekne. Teplo a svieti slonko, takže si to treba užiť, už bude len horšie :D)
Ale o tom som vôbec nechcela písať. Tento článok bude totiž venovaný pesničkám, ktoré mi toto leto spríjemňujú :)

Prázdniny?!

1. července 2011 v 11:37 | Julča
Asi si už všetci všimli, že nám, deckám školopovinným, začali letné prázdniny. To slovo "letné" ma na tom najviac štve, lebo vonku je počasie, ako keby bol marec a nie začiatok júla. Neviem, ako je na druhom konci Slovenska alebo nebodaj v Česku, ale u nás je trinásť stupňov, od rána je zamračené a prší. Najvzrušujúcejšia vec, ktorá sa mi dnes stala, bolo to, že som v mojej izbe videla naháňať sa dve muchy (takže si domyslite, aký to je zatiaľ nudný deň). Okrem toho ma ráno o šiestej zobudil budík, ktorý som si zabudla vypnúť, takže som sa potom do pol deviatej prehadzovala v posteli a štvala sa sama na seba.

Krátke zhrnutie posledných dní

24. června 2011 v 20:22 | Julča

Už som dávno nepísala nič o sebe, iba som sem pridávala fotky a podobné blbosti, takže teraz chcem napísať aj niečo iné, aby ste vedeli, ako žijem :)

Dnešný deň...

12. května 2011 v 19:31 | Julča
...bol veľmi zaujímavý. Hneď ráno sme nešli do školy, ale stretli sme sa pred kultúrnym domom, kde sa mala konať rozlúčka s maturantmi z našej školy. Akcia, na ktorej sa v podstate rozlúčime s tými, ktorí tento rok maturujú. Trvá to zhruba dve hodiny, pozeráme zostrihy z ich stužkovej, počúvame príhovor riaditeľky a žiaci z našej školy sa snažia prezentovať svoj talent či už na spev, tanec alebo recitáciu. Väčšina z nich je fakt dobrá, ale nájdu sa aj výnimky :D Napríklad recitátor, z ktorého si celá škola robí srandu, recituje svoje vlastné básne o láske a tak podobne... No proste, dnes sa začal smiať počas vlastnej básne a samozrejme sa na tom začal rehotať aj zvyšok školy :D Po chvíľke sa ale odpravedlnil a (bohužiaľ) pokračoval ďalej. Recitačné vystúpenie bolo ešte jedno - dve dievčatá a to sa mi podstatne viac páčilo :) Potom bolo ešte niekoľko vystúpení, ale najlepšie boli aj tak prezentácie fotiek (za celý čas, čo chodili do tejto školy) tých tried, ktoré tento rok končia :) A tento rok mi tá rozlúčka pripadala oveľa smutnejšia ako pominulé roky... Neviem prečo, ale prišla som na to, že mi neskutočne bude chýbať oktáva... To bola taká zaujímavá trieda, samí podivní ľudia... Napríklad jedno dievča - punkerka, veľmi pekná a sama so sebou som sa zhodla, že sa oblieka najlepšie z celej školy... A s touto triedou odíde polovica metalistov z našej školy :/ Takže dúfame, že aspoň medzi novými prvákmi budú nejakí inteligentní ľudia :D
No, už sa mi veľmi nechce rozpisovať o tej rozlúčke, takže prejdem ďalej. Po skončení sme sa všetci vrátili do školy, stihli sme posledné dve hodiny vyučovania - angličtinu a matematiku. Na angličtine sme sa učili na matematiku, lebo na tej sme písali veľkú písomnú prácu z valca a kužeľa. Po skončení hodiny, keď sme si kontrolovali výsledky, zistili sme, že istý príklad vyšiel každému úplne inak, takže k tým ostatným sme sa ani nedostali :D
Inak, na to, že je tretina mája, je už vonku dosť horko :D
Tak ja už pomaličky končím, majte sa :D


(A jedna krásna pesnička ako bonus k týmto desným kecom :D)
 
 

Reklama