Září 2011

Kobylka

25. září 2011 v 18:21 | Julča |  Malé potvorky
Jedna krásna kobylka...A rovno aj porozprávam, ako sme sa stretli :D
Dnes (asi pred trištvrte hodinou) som proste vyšla pred dom a zrazu počujem brata, ako na mňa kričí, že mám na hlave kobylku... Tak som mu povedala, nech mi ju dá dole z hlavy a podá do rúk. On, samozrejme, ako drsný macher, sa ju bál zobrať do rúk, takže som ešte musela čakať, kým nájde nejakú paličku, či čo to, čím mi ju dá dolu... Keď s mu to konečne podarilo, tak som ho ešte poslala, nech mi donesie foťák... A potom som sa ju úporne snažila odfotiť. Bolo to mierne obtiažne, keďže nechcela zastaviť. Na zemi stále utekala a keď som si ju dala na ruku, tak mi zas preliezla až na plecia a stále by chcela ísť do mojich vlasov... A už prestanem s tým rozpisovaním, tu sú tie fotky :)


Babôčky

24. září 2011 v 18:44 | Julča |  Malé potvorky
Dve fotky motýľov - jeden odfotený niekedy koncom prázdnin, druhý dnes.



Multiinformačná slovenčina.

23. září 2011 v 15:53 | Julča |  It's my life :)
Po dlhom čase konečne zasa pridávam nejaký článok. (Normálne som uvažovala, že blog na nejaký čas pozastavím, veď sa mu aj tak poriadne nevenujem. Ale potom som si povedal, že ak ho raz pozastavím, už ho nikdy nerozbehnem, takže sa mu radšej začnem venovať. Začínam dnes.) Ďalší článok o tom, ako je v škole. V podstate nič nové, len ako som už písala, mierne sa nám pomenili niektorí profesori. Dnes sme našťastie mali len päť hodín (čo mi úplne vyhovuje, lebo by bolo riadne hnusné držať nás v škole do pol tretej). Poslednú hodinu sme mali s istým profesorom, ktorý nás ešte nikdy nič neučil, máme ho len od začiatku tohto roka. Na slovenčine. Táto hodina bola masaker, ako všetky ostatné s ním. Na žiadnej hodine sa toľko nenasmejeme, ako na slovenčine :D (Pán profesor nám prezradil, že za 27 rokov, čo učí, poznal iba jednu tak strašnú triedu ako sme my. Odmietol nám však prezradiť, kto to bol.) Dnešná hodina začala tým, že rozprával o tom, že už sme raz boli v tejto učebni a keď sme mu povedali, že to bolo včera, tak sa len začudovane pozeral a nechcel nám veriť. Potom si našťastie spomenul a povedal, že on myslel, že v tejto učebni sme boli raz vrámci hodín jazykovej zložky, včera sme totiž mali literárnu zložku. (Až na to, že zo žiadnej jazykovej zložky sme v tej učebni neboli. Ale to už je len detail.) Následne nám otvoril nejaký dokument vo Worde, ktorý sme si čítali cez interaktívnu tabuľu. Poučená z minulej hodiny som si ani zošit neotvorila, kým nám neprikázal aby sme si začali písať. (Minule som si totiž začala písať nadpis a on sa začal rozčuľovať, že ešte nám nekázal písať, takže mám čakať.) Hneď zo začiatku presadil jedného spolužiaka do najposlednejšej lavice, ktorá je snáď 10 metrov od tabule a netrápilo ho, či na ňu dovidí, alebo nie. Potom nám ukazoval nejaký obrázok v učebnici a výnimočne ho ukázal takmer každému. (Inokedy totiž ukazuje len žiakom v prvej lavici a ostatní ho netrápia.) Zvyšok hodiny ubehol celkom normálne, len ku koncu sa opýtal, ako keby sme boli druháci na základnej škole : "Viete čítať? Dokážete si to odpísať z tabule?" Po hodine sme mali ísť na obed, ale samozrejme sme čakali, kým nepovie, že hodina skončila.
P.S. Pán profesor si myslel, že mi normálne používame slová "defektný" a "defektnáč" ako nadávky. Nielenže som ani jedno z nich v živote nepočula, ale ani neviem, ako na niečo také vôbec prišiel :D
P.P.S. Názov článku je odvodený od toho, že pán profesot veľmi rád používa predponu multi-. Takže naša učebnica je multikultúrna a multiinformačná...

Bez názvu.

15. září 2011 v 14:30 | Julča |  It's my life :)
(Naozaj neviem, aký názov tak vymyslieť tomuto článku, takže radšej ostane bez názvu.)
Viem, že som tu už poriadne dlho nebola. Odkedy totiž začala škola, vôbec som sa blogom nevenovala. Ani svojmu, ani mojim obľúbeným. A preto ma šokovalo, keď som ich zasa konečne navštívila a zistila, že Chloë a Matt pozastavili svoje blogy a Indiana so svojím dokonca úplne skončila. Z druhej strany to ale chápem a dúfam, že sa predsa len raz vrátia.
Ale tá škola... Niežeby to bolo až také strašné, ale nie je to bohviečo. Spolužiaci sú stále rovnaká banda idiotov, ako predtým, predmety máme v podstate rovnaké, až na výmenu nosky a estetickej výchovy + cvičenia z chémie a fyziky... A našťastie máme len dve hodiny telesnej za týždeň... Nenávidím telesnú :D Aspoň, že je dnes ten sviatok, aj jeden deň voľna je pekná vec... Zajtra ideme na branné, na nejakú neviemkoľkokilometrovú túru (teda ak pôjdeme tak, kam išli tí pred nami). Už teraz sa teším, aj dva dni bez učenia sú pekná vec... A potom zasa víkend... Takže vlastne štyri dni po sebe bez učenia. Život je krásny...


A už radšej končím, aj tak nemám o čom písať. Len som chcela, aby ste (ak sem ešte vôbec niekto chodí) vedeli, že žijem... Inak, možno sem raz aj pridám nejaké svoje fotky, počas prázdnin som totiž fotila kopu krásnych pĺžov a pavúkov...
Tak sa zatiaľ majte :)

A ja som ani nenapísala...

6. září 2011 v 20:53 | Julča |  It's my life :)
...ako bolo prvý a druhý deň v škole. V podstate vlastne nič zaujímavé. Prvý deň sme boli v škole asi pol hodiny a len sme sa rozprávali o tom, čo bude, kedy bude, ako bude... Na nástenku nám zavesili vnútorný školský poriadok, ktorý sme si všetci mali prečítať (hm...hádajte, koľkí to tak asi spravili? :D), aby sme dnes mohli podpísať, že sme ho prečítali a sme s ním oboznámení. Dnes už sme, bohužiaľ, mali sedem hodín, podľa rozvrhu. (Našťastie, ani profesorom sa nechcelo byť tak dlho v škole, takže nám mierne poskracovali hodiny.) Ešte sme sa neučili, len sme sa rozprávali o tom, ako budeme fungovať, čo si treba nosiť na ktorý predmet a tak všeobecne. Hovorím, nič zaujímavé. Už sa "teším" na zajtra, zasa máme sedem hodín, ale na viacerých sa už budeme učiť. A budeme mať aj obed. A najhoršie na tom je, že bude streda. Nenávidím stredy.
***
Už len 298 dní do ďalších letných prázdnin.

Koniec prázdnin sa pomaly, ale isto blíži...

1. září 2011 v 14:11 | Julča |  It's my life :)
Koniec prázdnin je už v podstate tu. Zatiaľ čo Česi majú dnes prvý školský deň, my máme prázdniny až do konca týždňa. Lenže týždeň končí o tri dni, takže je to v podstate jedno. Do školy sa veľmi neteším. Je fakt, že prázdniny sú už dosť dlho, takže by mi mali chýbať spolužiaci a škola celkove... Ale nechýba mi ič z toho. Naša trieda je až na výnimky banda blbcov, ktorým som dobrá len na požičiavanie zošitov a odpisovanie úloh (ale s tým už som skončila, odpisujte si od niekoho iného), takže nevidím dôvod, prečo by mi mali chýbať. Okrem toho, pomenili sa nám viacerí profesori, trikrát do týždňa budeme mať sedem hodín... Hm, to bude krásny rok. Ale tento článok vlastne nemal byť o škole, ale o tom, čo momentálne robím. Od soboty (27.8.) vkuse niekam lietame, takže som skoro štyri dni poriadne nebola doma. V sobotu sme boli v Trenčíne na výstave Kôň 2011 spojenú s nejakou výstavou hlavolamov, hier, školských potrieb a rôznych vecí pre deti... A musím sa vám s niečím pochváliť. Ja, čo nenávidím drevené hlavolamy, som vyslobodila ježka z klietky. A ani to nebolo veľmi ťažké. Ak mám pravdu povedať, aj ma to celkom bavilo, takže som stále chodila do pavilónu s hlavolamami a ježka vyťahovala a zasa vracala naspäť do klietky :D Okrem toho nestála výstava za nič. Kone, kone a zasa len kone. Proste nuda. V nedeľu sme aspoň doobeda boli doma a upratovali. Poobede sme išli k jednej babke, k druhej babke a domov sme prišli až večer. V pondelok sme viezli sesternicu do Česka. Našťastie sme ju nemuseli viezť až domov, ale s jej rodičmi sme sa stretli na polceste, vo Svitavách. Potom sme sa išli pozrieť na priepasť Macochu. Fakt nechápem tých ľudí, ktorí dokázali vyjsť na mostík, ktorý stál len nad priepasťou a nemal pod sebou nič, proste to bolo len niekoľko latiek so zábradlím, ktoré "viseli" vo vzduchu. Mne bolo zle, už keď som ho len videla, ale to bude asi tým, že sa neskutočne bojím výšok... :D Viezli sme sa aj lanovku, dolu a hore kopcom. Na začiatku som sa neuveriteľne bála, ale nebolo to až také strašné. Potom sme išli do ZOO v Brne. Nevideli sme asi tretinu zvierat, lebo sme sa ponáhľali domov, ale aj tak sme sa zhodli na tom, že tá Zoo nestojí za bohviečo. Neprehľadná, viaceré zvieratá sme ani nenašli v ohrade, ľadové medvede sme mohli sledovať len zo vzdialenosti asi 30 metrov... Ale konečne som videla losy. I keď zakrpatené európske, ale losy! Tým sa mi splnil asi jediný životný sen, takže momentálne som úplne spokojná :D
V utorok som doobeda bola doma a poobede som išla k babke. Tam som bola asi 5 hodín a potom som sa vrátila domov. Včera som konečne bola celý deň doma a dnes takisto - už ma to cestovanie unavovalo, takže som rada, že sa môžem doma v kľude "nudiť".

Pesničky, ktoré sa vyskytujú v tomto článku, patria do kategórie "Poznám už dlho, ale až teraz som sa dokopala k tomu, aby som si ich stiahla".

P.S. Nejak mi v tomto článku blbnú videá. Každú chvíľu sa presúvajú na iné miesto :D