A teraz jeden dlhší článok.

20. srpna 2011 v 16:22 | Julča |  It's my life :)
Po celý tento týždeň som pridávala krátke články - zhrnutia dňa - o tom, ako bolo v tábore. Teraz by som chcela napísať jeden dlhší, zmysluplnejší článok a to zhrnutie celého týždňa. A začnem tým, že sa jednalo o prímestský konský tábor, ktorý sa konal na družstve v našej dedine cca 500 metrov od nášho domu.

V pondelok bol prvý deň. Prišli sme do Bieleho domu (taká menšia budova, v ktorej sú izby, WC, jedáleň atď.) a usadili sme sa v klubovni. Keď sme sa všetci zišli, prišli aj inštruktorky a vysvetlili nám, čo a ako bude. Predtým ale ešte bola zoznamka - každý mal povedať svoje meno, vek, bydlisko a to, či jazdieva na koni alebo nie. (Vtedy som zistila, že som tam zo všetkých najstaršia. Samozrejme, okrem inštruktoriek.) Potom nás zobrali na prehliadku družstva, poukazovali nám kone, kravy, teľatá, ovce, kozy a proste všetky zvieratá, ktoré tam majú. Po prehliadke sme sa išli nadesiatovať a po desiatej nás porozdeľovali do štyroch skupín. (Predtým sme ale všetci mali ukázať, čo vieme. Čiže nás posadili na kone a mali sme v jazdiarni prejsť niekoľko kolečiek.) Dostala som sa do skupiny so šiestimi mladšími dievčatami vo veku 7 až 11 rokov. Postupne sme si našťastie aj zapamätali svoje mená :D Potom nasledoval obed a obedná prestávka. Po skončení prestávky sme išli jazdiť, tentoraz už každý so svojou skupinou a inštruktorkou. Okrem toho sme vymýšľali logo - názov skupiny a nejakú básničku. Keďže ja som na takéto veci úplný antitalent, väčšinu vecí vymýšľali tie malé. Ja som zatiaľ vystrihovala písmená - názov našej skupiny.

(Moja kobylka je tá úplne vľavo dole. Ale k tomu som sa radšej nemala priznávať.)

A potom bol olovrant, vyhodnotenie dňa a koniec. Odchod domov. Ostali len deti, ktoré bývajú ďaleko a prespávajú v tábore.
Utorok bol druhý deň. (Nebudem písať o nudných veciach, ako jazdenie, takže prechádzam hneď do poobedňajška.) Mali sme prvú súťaž - o najkrajšiu konskú hrivu (ale rátal sa tam aj chvost a celkový vzhľad koňa). Dostali sme jednu kobylu a mali sme niečo vyše hodiny na to, aby sme ju očistili, učesali a nejak ozdobili. My sme jej po oboch stranách hrivy pozaplietali vrkoče a do nich zaplietli kvety. Z chvosta sme spravili tri vrkoče a tie potom zaplietli do jedného veľkého (nevyzeralo to bohvieako, ale stále lepšie, než nič). Hrivu mala naozaj nádhernú, ale ostatné skupiny mali tiež pekne upravené kone, takže sme všetci dostali rovnaký počet bodov.
Streda bola, ako inak, tretí deň. Tešila som sa, že už konečne pôjdeme na výlet na voze, na ktorý som sa tešila celý týždeň. Lenže v stredu išla len jedna skupina, takže my sme sa tam dostali až vo štvrtok. Okrem jazdenia sme mali súťaž o najkrajší box. Dostali sme jeden prázdny box, v ktorom inak býva žrebec Zorro (ktorý bol teraz vo svojom výbehu) a mali sme ho čo najkrajšie upraviť. Mohli sme však použiť len veci, ktoré sa v boxe bežne nachádzajú a ktoré kôň môže zožrať (čiže jablká, ovos, kvety, rôznu trávu...). Spravili sme ho celkom pekný, so skupinou, ktorá mala box vedľa nás, sme sa však vôbec nemohli porovnávať. Nakoniec sme za to dostali (spolu s nejakou ďalšou skupinou) tri body (prví dostali štyri a druhí tri a pol boda).
Vo štvrtok bol konečne sľubovaný výlet na voze. Minulý rok to bolo tak, že ráno nás ten milý ujo, ktorému patrí celé družstvo, odviezol na voze k nejakej osade neďaleko dediny (inštruktorky a lepší jazdci tam prišli na koňoch) a tam sme strávili celý deň. Hrali sme rôzne hry, opekali si... Tento rok to však už robia inak. Poobede sme sadli na voz, odviezli sme sa asi dva kilometre do druhej časti dediny, tam sme vysadli niekde pri poli, mali sme nazbierať päť druhov listov zo stromov a pomenovať ich (problém bol vôbec zohnať päť rôznych listov a ak sa to aj podarilo, nevedeli sme všatky pomenovať, čo našťastie nikoho netrápilo), potom sme zasa sadli do vozu a vrátili sa na družstvo. Celý výlet zabral niečo vyše hodiny. Po príchode na družstvo sme každá skupina robili kvíz. Niektorí robili, kým sme my boli na voze, ale úlohy sme dokončovali až do olovrantu. Išlo vlastne o vedomostný kvíz o koňoch a potom úlohy ako: Koľko je okien na sýpke (bolo ich cca 85, všetky som ich musela rátať, ale už si to nepamätám), Ktorý kôň sa narodil v roku 1993, Koľko tu máme koní... Popritom sme ešte varili guláš (fuj, potom sme ho taký teplý museli v tom horku jesť) a prebiehala balónovo-kýbľová vojna (detailnejšie opísaná v článku spred dvoch dní). Potom sme sa išli kompletne poprezliekať, zjedli sme guláš, vyhodnotili deň a išli domov.
A posledný deň, piatok. Poobede mala byť záverečná jazda pred rodičmi a všetkými možnými ľuďmi, ktorí sa prišli pozrieť, takže sme poobede pripravovali trasu. Už som spomínala, že sa mi nepodarila, nechce sa mi tu rozpisovať. Poobede som mala trochu dosť zlú náladu, takže som ku všetkým bola hnusná a protivná. Dnes som našťastie už v pohode, ale po dlhom premýšľaní o tom, prečo sú niektorí ľudia takí hajzli a prakticky bezdôvodne zabíjajú zvieratá (t.j. tá mucha ma otravovala, takže som ju zabila, aspoň mám teraz z toho dobrú náladu; z toho tulenieho mláďaťa bude pekná kožušina; tie osy mi tu vadia, idem ich nastriekať, nech podochnú...) som sa definitívne rozhodla prejsť na vegetariánstvo. Nikdy som mäso veľmi nejedla, ani ho často nerobíme, takže až také strašné to snáď nebude. A netrápi ma, že mäso k životu potrebujem. Postupne si budem odvykať a ani tá šunka mi za chvíľu nebude chýbať.
A ešte dve fotky - na prvej je Zeman, najkrajší kôň, ktorého tam majú, na druhej sú kravy, ktoré som fotila z voza.



A toto je definitívny koniec tohoto článku.

P.S. Zarazil ma prístup niektorých ľudí na tábore. Jedna inštruktorka, mladé, pekné 20- alebo 22-ročné dievča tam fajčilo. Jedna vec je, že je tam veľa dreva, slamy a iných vecí, ktoré by sa mohli zapáliť, ale najhoršie bolo, keď jednou rukou držala koňa za ohlávku a v druhej ruke mala cigaretu, z ktorej si veselo poťahovala. A to som myslelela, že v takom veku už ľudia dostanú rozum.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama