Prechádzka

22. ledna 2012 v 16:11 | Julča |  Príroda
Pred pár dňami som sa bola prejsť a keďže bolo krásne nasnežené, nemohla som to nevyužiť... Takže zasa prinášam niekoľko zimných fotiek :)


 

Sneh

17. ledna 2012 v 19:46 | Julča |  Príroda
Tak som sa predčerom po dlhom čase vyhrabala z izby a vyšla s foťákom do sadu...a toto z toho vzniklo :)


Možno to tak nevyzerá, ale žijem!

30. listopadu 2011 v 12:14 | Julča |  It's my life :)
Divný názov pre článok? Nie! Myslím, že sa na môj blog úplne hodí, lebo to vyzerá, ako keby som naozaj nežila. Nechodím na svoj blog, nechodím na iné blogy, nepridávam komentáre... Ale napriek tomu žijem. Len, ako som už neviemkoľkokrát spomínala, nemám na blog čas. A už vážne rozmýšľam nad tým, že ho pozastavím/úplne zruším. Stále sa presviedčam, že sem začnem chodiť, venovať sa blogu a pridávať články...ale nikdy som sa k tomu nedokopala. V podstate nemám ani aké články pridávať. V mojom živote sa neudialo nič prevratné, o čom by som mala písať. Nefotím, lebo vonku je otrasné počasie, čiže vlastne nemám čo fotiť a aj keby som mala, v takejto zime by som dobrovoľne z domu nevyšla. Čo z toho vyplýva? Nemôžem sem ani pridávať články s fotkami. Takže to s mojím blogom vyzerá tak, ako to vyzerá. Posledných XY článkov je o tom istom - fňukanie, že nemám na blog čas. A aj keď mám, tak sa mi naň nechce chodiť. Keď tak nad tým rozmýšľam, dnes som vôbec nemusela byť v škole. Mohla som vstať ráno o piatej a ísť zo školy na výlet do Budapešti, deväť hodín presedieť v autobuse, ísť na prehliadku mesta, potom do tropicaria, nejakého nákupného centra (už v tejto fáze by mi odumierali nohy) a o jedenástej večer prísť domov. Ale nie, ja som bola blbá a nechcela som ísť. Takže dnes sme v škole deviati, z toho šesť ľudí je v našej skupine. (Mali by sme mať nemčinu, ale sme v počítačovej učebni a milý pán profesor nám opravuje písomky (modlím sa za to, aby tú moju stratil).) Dnes je v podstate celkom fajn deň...
 


Nový článok.

1. listopadu 2011 v 16:56 | Julča |  It's my life :)
Po vyše troch týždňoch sa zasa ozývam (kto by to vôbec ešte čakal, že?). Ako som už hovorila, odvtedy, čo začal školský rok, nejak na blog nemám čas. Ale pozastaviť/zrušiť ho nechcem, takže ostáva v tomto stave - raz za čas sem niečo pridám. A už prestanem opakovať to, čo som písala aj v minulom článku a prejdem k niečomu ďalšiemu.

Napríklad niečo o tom, ako sa mám. V podstate dobre. Ja sa mám v podstate stále dobre. Len mi vadí, že už končia "prázdniny" (tri dni voľna sa za prázdniny veľmi nedajú považovať), lebo do školy sa mi nejak extra nechce ísť. Navyše hneď na zajtra máme vedieť prerozprávať článok na nemčinu (síce krátky, ale aj tak) o nejakej Turkyni, ktorá žije v Česku a má dve deti a obchod s ovocím. Ale aj tak poteší, že máme len trojdňový týždeň. A potom zasa víkend...
Vlastne som ani nenapísala, čo som robila cez prázdniny. Asi to bude tým, že veľmi nemám čo napísať. Proste som len bola doma a upratovala, pomáhala mame atď. Ale nesťažujem sa, to je to najlepšie, čo som mohla robiť.


Radšej končím, aj tak nemám o čom písať. Nabudúce radšej pridám nejaké fotky.

P.S. Robí to len mne, alebo aj vám sa v tomto článku zobrazujú videá z úplne iných článkov? :D

Kukuričné pole.

8. října 2011 v 14:37 | Julča |  Iné
Áno, viem. Sľúbila som, že sa zasa začnem blogu poriadne venovať, ale napriek tomu som už dva týždne nič nepridala. Odteraz pre istotu nič nesľubujem - blog ostáva v stave polopozastavený, t.j. sem-tam sem niečo pridám, ale nečakajte, že budem nejak výrazne aktívna.


Kobylka

25. září 2011 v 18:21 | Julča |  Malé potvorky
Jedna krásna kobylka...A rovno aj porozprávam, ako sme sa stretli :D
Dnes (asi pred trištvrte hodinou) som proste vyšla pred dom a zrazu počujem brata, ako na mňa kričí, že mám na hlave kobylku... Tak som mu povedala, nech mi ju dá dole z hlavy a podá do rúk. On, samozrejme, ako drsný macher, sa ju bál zobrať do rúk, takže som ešte musela čakať, kým nájde nejakú paličku, či čo to, čím mi ju dá dolu... Keď s mu to konečne podarilo, tak som ho ešte poslala, nech mi donesie foťák... A potom som sa ju úporne snažila odfotiť. Bolo to mierne obtiažne, keďže nechcela zastaviť. Na zemi stále utekala a keď som si ju dala na ruku, tak mi zas preliezla až na plecia a stále by chcela ísť do mojich vlasov... A už prestanem s tým rozpisovaním, tu sú tie fotky :)


Babôčky

24. září 2011 v 18:44 | Julča |  Malé potvorky
Dve fotky motýľov - jeden odfotený niekedy koncom prázdnin, druhý dnes.



Multiinformačná slovenčina.

23. září 2011 v 15:53 | Julča |  It's my life :)
Po dlhom čase konečne zasa pridávam nejaký článok. (Normálne som uvažovala, že blog na nejaký čas pozastavím, veď sa mu aj tak poriadne nevenujem. Ale potom som si povedal, že ak ho raz pozastavím, už ho nikdy nerozbehnem, takže sa mu radšej začnem venovať. Začínam dnes.) Ďalší článok o tom, ako je v škole. V podstate nič nové, len ako som už písala, mierne sa nám pomenili niektorí profesori. Dnes sme našťastie mali len päť hodín (čo mi úplne vyhovuje, lebo by bolo riadne hnusné držať nás v škole do pol tretej). Poslednú hodinu sme mali s istým profesorom, ktorý nás ešte nikdy nič neučil, máme ho len od začiatku tohto roka. Na slovenčine. Táto hodina bola masaker, ako všetky ostatné s ním. Na žiadnej hodine sa toľko nenasmejeme, ako na slovenčine :D (Pán profesor nám prezradil, že za 27 rokov, čo učí, poznal iba jednu tak strašnú triedu ako sme my. Odmietol nám však prezradiť, kto to bol.) Dnešná hodina začala tým, že rozprával o tom, že už sme raz boli v tejto učebni a keď sme mu povedali, že to bolo včera, tak sa len začudovane pozeral a nechcel nám veriť. Potom si našťastie spomenul a povedal, že on myslel, že v tejto učebni sme boli raz vrámci hodín jazykovej zložky, včera sme totiž mali literárnu zložku. (Až na to, že zo žiadnej jazykovej zložky sme v tej učebni neboli. Ale to už je len detail.) Následne nám otvoril nejaký dokument vo Worde, ktorý sme si čítali cez interaktívnu tabuľu. Poučená z minulej hodiny som si ani zošit neotvorila, kým nám neprikázal aby sme si začali písať. (Minule som si totiž začala písať nadpis a on sa začal rozčuľovať, že ešte nám nekázal písať, takže mám čakať.) Hneď zo začiatku presadil jedného spolužiaka do najposlednejšej lavice, ktorá je snáď 10 metrov od tabule a netrápilo ho, či na ňu dovidí, alebo nie. Potom nám ukazoval nejaký obrázok v učebnici a výnimočne ho ukázal takmer každému. (Inokedy totiž ukazuje len žiakom v prvej lavici a ostatní ho netrápia.) Zvyšok hodiny ubehol celkom normálne, len ku koncu sa opýtal, ako keby sme boli druháci na základnej škole : "Viete čítať? Dokážete si to odpísať z tabule?" Po hodine sme mali ísť na obed, ale samozrejme sme čakali, kým nepovie, že hodina skončila.
P.S. Pán profesor si myslel, že mi normálne používame slová "defektný" a "defektnáč" ako nadávky. Nielenže som ani jedno z nich v živote nepočula, ale ani neviem, ako na niečo také vôbec prišiel :D
P.P.S. Názov článku je odvodený od toho, že pán profesot veľmi rád používa predponu multi-. Takže naša učebnica je multikultúrna a multiinformačná...

Bez názvu.

15. září 2011 v 14:30 | Julča |  It's my life :)
(Naozaj neviem, aký názov tak vymyslieť tomuto článku, takže radšej ostane bez názvu.)
Viem, že som tu už poriadne dlho nebola. Odkedy totiž začala škola, vôbec som sa blogom nevenovala. Ani svojmu, ani mojim obľúbeným. A preto ma šokovalo, keď som ich zasa konečne navštívila a zistila, že Chloë a Matt pozastavili svoje blogy a Indiana so svojím dokonca úplne skončila. Z druhej strany to ale chápem a dúfam, že sa predsa len raz vrátia.
Ale tá škola... Niežeby to bolo až také strašné, ale nie je to bohviečo. Spolužiaci sú stále rovnaká banda idiotov, ako predtým, predmety máme v podstate rovnaké, až na výmenu nosky a estetickej výchovy + cvičenia z chémie a fyziky... A našťastie máme len dve hodiny telesnej za týždeň... Nenávidím telesnú :D Aspoň, že je dnes ten sviatok, aj jeden deň voľna je pekná vec... Zajtra ideme na branné, na nejakú neviemkoľkokilometrovú túru (teda ak pôjdeme tak, kam išli tí pred nami). Už teraz sa teším, aj dva dni bez učenia sú pekná vec... A potom zasa víkend... Takže vlastne štyri dni po sebe bez učenia. Život je krásny...


A už radšej končím, aj tak nemám o čom písať. Len som chcela, aby ste (ak sem ešte vôbec niekto chodí) vedeli, že žijem... Inak, možno sem raz aj pridám nejaké svoje fotky, počas prázdnin som totiž fotila kopu krásnych pĺžov a pavúkov...
Tak sa zatiaľ majte :)

A ja som ani nenapísala...

6. září 2011 v 20:53 | Julča |  It's my life :)
...ako bolo prvý a druhý deň v škole. V podstate vlastne nič zaujímavé. Prvý deň sme boli v škole asi pol hodiny a len sme sa rozprávali o tom, čo bude, kedy bude, ako bude... Na nástenku nám zavesili vnútorný školský poriadok, ktorý sme si všetci mali prečítať (hm...hádajte, koľkí to tak asi spravili? :D), aby sme dnes mohli podpísať, že sme ho prečítali a sme s ním oboznámení. Dnes už sme, bohužiaľ, mali sedem hodín, podľa rozvrhu. (Našťastie, ani profesorom sa nechcelo byť tak dlho v škole, takže nám mierne poskracovali hodiny.) Ešte sme sa neučili, len sme sa rozprávali o tom, ako budeme fungovať, čo si treba nosiť na ktorý predmet a tak všeobecne. Hovorím, nič zaujímavé. Už sa "teším" na zajtra, zasa máme sedem hodín, ale na viacerých sa už budeme učiť. A budeme mať aj obed. A najhoršie na tom je, že bude streda. Nenávidím stredy.
***
Už len 298 dní do ďalších letných prázdnin.

Kam dál